„Pucľe“ zapadajú! Povedal garážmajster keď som bol pri odovzdávaní môjho služobného auta kolegovi ktorý deň predtým mal haváriu so svojim služobným autom, a teraz ho bolo treba nahradiť.

Ja som moje služobné auto musel odovzdať lebo nesmiem šoférovať. Totiž pár dní predtým v rýchlom súdnom konaní mi bol vyrieknutý trest: 18 mesiacov zákaz vedenia motorového vozidla a 250 eurová pokuta. Za jazdu pod vplyvom alkoholu!

Prerábal som byt. Prázdniny sa chýlili ku koncu tak som sa snažil urobiť čím viac kým sú deti a manželka preč. V onen deň som ťahal od rána do jedenástej večer. Po práci som sa dal do poriadku a sadol pred telku. Nalial som si štamperlík páleného čo som dostal od kolegu no „nesadlo mi“! Dal som si ešte jeden, ale tento moju nevoľnosť neodbúral. Chcel som si dať niečo bublinkové no nič také doma nebolo. Ani obchody či bary v okolí o pol noci už neprevádzkovali. Skočím na neďalekú benzinku, pohútal som si. Pôjdem autom, aby som stihol pokračovanie seriálu kým ide reklama.

O 3 minuty neskôr, tesne pred benzinkou ma zastavuje policajná hliadka, následne mi dáva „fúkať“, berie ma na policajnú stanicu… Po lekárskom vyšetrení na pohotovosti v nemocnici a spísaní zápisnice som prevezený na inú policajnú stanicu… Zaviedli ma do slabo osvetlenej chodby, kázali aby som si bermudy vyzliekol a zavesil na vešiak, sandále vyzul a obul si gumené šľapky… kázali vojsť do otvorených dverí malej neónkou osvietenej miestnosti a zabuchli za mnou dvere!

Začalo sa mi krútiť v hlave a potili sa mi ruky. Kolená sa podlomili. Hučanie v hlave…

…počúvaj ma, budem rozprávať, povedal Boh:

Nenapadlo ťa že ťa chytia… sledoval som ťa a zariadil som aby ulice boli prázdne, aby si nič nevystrojil… Doma nikoho nemáš!… Nikomu teraz nechýbaš, nikto sa na teba nepýta. Nikto ťa neruší, tak ma aj ďalej dobre počúvaj!

Celého tvojho života sa na teba pozerám ako žiješ svetu aj napriek tomu, že vieš že sa mi to nepáči.

Ešte si bol malý, dal som sa ti spoznať. V nedeľnej škole si sa učil o mojich podstatách a veselo spieval pesničky ktoré ma oslavujú. Počul som ich… a videl som aj, že sa ti žalúdok zviera keď ste ako malí chlapci počúvali kázne o mojej moci, a svojím detským rozumom si uvedomovali čo vás čaká ak budete hrešiť. Premohla ťa ľahostajnosť ale moja milosť trvala.

Pozoroval som ako rastieš a prežívaš pubertu. Veľa toho si uplatnil v puberte čo si sa v nedeľnej škole naučil, no aj tak ťa lákadlá sveta premohli. Moja milosť trvala. Nenapadlo ťa, že si vyviazol bez zranení zo sveta heavy metalu len vďaka mne! Som ťa zaočkoval ešte ako malého svojimi pravdami, tak ten hriešny svet ťa nemohol premôcť. Ty si ale z neho nechcel von aj keď si vedel, že sa mi to nepáči.

Nechal som ťa zato zakúsiť ozajstnú vojnu. Začal si sa spamätávať ale ako náhle si sa dostál z toho von, žil si svetu ďalej ako by sa nič nestalo. Rockové večierky boli pravidlom. Aj predtým aj potom si mal pohlavné styky s dievčatami aj keď si vedel, že mi to nie je ľúbe. Moja milosť trvala. Požehnal som ti osamostatnenie od rodičovskej závislosti. Darilo sa ti, no žil si špinavo aj ďalej. Večierky a nevestince, to si bol ty. Moja milosť trvala.

Keď si sa toho presýtil, chcel si rodinu ale so mnou si sa neradil!

Hneď si chcel mat aj deti, so mnou si sa ale neradil!

Chcel si veľký dom pre svoju rodinu, so mnou si sa neradil!

Dovolil som ti aj ženu aj deti aj dom!

S manželkou ti to ale nejde. Nikdy ani nešlo… Nepýtal si sa na môj názor, tak si uviazol v živom blate…

Domu si sa musel vzdať. Nevolal si ma na stavbu, tak to teraz aj vyzerá…

Len deti som ti požehnal. Vieš prečo? Preto že sú moje a záleží mi na nich. Zveril som ich do tvojich rúk a chcem aby si ich ty viedol do života a preto ťa chcem čistého!

A teraz si zapamätaj:

Tým, že si sa začal obracať, prosiť ma o pomoc aby som ťa z manželskej biedy vytrhol, priznávaš, že bezo mňa si bezmocný. Týmto sa náš vzťah ale len začal!

To, že chodíš do zboru už deväť rokov, lebo máš z toho dobrý pocit, to ale nestačí!

To, že deti vedieš do zboru, a vrúcne mi spievaš chvály, je len zlomok čo môžeš pre mňa urobiť.

Ako prvé, od teba chcem aby si vyznal môjho syna ako svojho spasiteľa a prestál žiť svetu!

Na samotke som bol 36 hodín. 36 hodín kajania, plaču a túžby po novom živote. Novom živote ktorý dáva Kristus cez svoju obetu na kríži.

Po prepustení som cez modlitbu s bratmi odovzdal život Kristovi a touto cestou chcem kráčať.

S úctou Jaroslav Bocka